Čo zavinil Pithagoras.

Čo zavinil Pithagoras.

V dobách Pithagora, (pred 2500 r.) matematika predstavovala iba kupecké počty. Matematika vtedy ešte nemala žiadnú filozofickú základňu. Pomocou vtedajšieho (dreveného, fyzikálneho) metra, dala sa dĺžka predmetov zmerať iba na takú presnosť, akú predstavovala vzdialenosť medzi vrypmi na antických metroch.

Táto nepresnosť nameraných matematických údajov znepokojovala filozofa a matematika, menom Pithagoras natoľko, že on inicioval medzi antickými matematikmi konferenciu - diskuziu na tému: "O teoretickej presnosti matematikych, meraní", čiže o zadefinovaní takého matematického metra, pomocou ktorého by sa dali namerať absolútne presné hodnoty predmetov, či ich vzdialenosti.

Jedni účastníci predmetnej konferencie sa shodli na tom, že ak sa stanoví také malé číslo, ktoré sa v materiálnej praxi neobjavuje, tak vec bude vyriešená. Iní oponovali tým, že takéto riešenie vyvolá zmätok v matematike, lebo potom komu sa zachce, ten bude môcť na truc posúvať presnosť matematického metra k menším a menším hodnotám a to až do nekonečna.

Vtedy do tejto búrlivej diskuzie vstúpil Pithagoras a povedal: Silencio, (kuš) a pokračoval: Pri teoretickom zmenšovaní sa dielov na antickom metri, vznikajú vždy menšie a menšie úseky metra, ktoré ale sprevádza aj tá, zatiaľ nikým z vás nespomenutá skutočnosť, že začiatky týchto úsekov, sa pritom vždy približujú k ich koncom. Preto ja Pithagoras vyhlasujem, že najmenšou možnou časťou matematického metra musí byť taký úsek (úsečka) metra, ktorého začiatok splýva s jeho koncom a tú časť ja Pithagoras pomenúvavam slovom pihagorov punkt, čiže po slovensky pitagorov bod. Matematika zatiaľ iný ako pitagorov bod nepozná.

Nato účastníci predmetnej konferencie začali jásať, tlieskať a chváliť boha Dia, (syna boha Chronosa, boha Času) bohyňu Héru (vlastnú sestru masla) i boha Bakhusa, (majiteľa všetkých gréckych vinohradov a viných pivníc) za to, že oni osvietili rozum Pithagorovi (chlebom, maslom a vínom) takou geniálnou myšlienkou. V ten deň sa z kupeckých počtov, stala „obratom ruky“ nová vedecká filozofia, zvaná bodová matematika, ktorá ako prvá vedecká disciplína v dejinách ľudstva dopracovala sa k absolútnej presnosti merania, čiže k prvej absolútnej pravde.

Počuli sme slová Antických dejín. Chvála Antickým dejinám. Amen.

Komentár Alexandra JÁRAYa k týmto dejinám.

Pithagorasom zadefinovaný najmenší možný element dĺžky kozmického priestora, čiže matematický bod, tvorí aj v súčasnosti základ - fundament filozofie matematiky, ktorú akceptuje aj štátom vydržiavaná SAV.
Čo sa ale v deň zadefinovania matematického bodu v skutočnosti stalo. V ten deň, pred 2 500 rokmi Pithagoras matematiku preniesol z tohto materiálneho sveta do iného, do metafyzického sveta, do sveta kde aj nič je niečo, do sveta ktorý je vybudovaný z ničoho, (z matematických bodov), teda do takého sveta ktorý práve preto ani nemôže existovať a chvála Bohu ani nexistuje. V ten deň študovaná časť ľudstva, začala na popud Pithagora akceptovať nič za niečo, v ten deň ľudstvo začalo velebiť vedu o ničom, v ten deň ľudstvo začalo velebiť evidentné bludy bodovej matematiky.

Iba že, pomocou bodového, matematického metra, (ktorý existuje, iba v hlavách matematikov ako chorá myšlienka) nie je možné nič zmerať, lebo akákoľvek vzdialenosť medzi telesami (napríklad, 1mm,1m,1km, či 5 svetelných rokov) nameraná matematickým (neexistujúcim) metrom, je vždy rovnaká, teda vždy nekonečne dlhá. To preto, lebo medzi uvedené vzdialenosti vždy sa vmestí rovnaký počet matematických bodov, čiže vždy nekonečne veľký počet (neexistujúcich) matematických bodov.

Z matematických, z pithagorových bodov vybudovaná geometria vygenerovala okrem iných matematických bludov aj nasledovný blud: "Dve priamky (vytvorené z pithagorových bodov, z úsečiek, ktorých začiatky splýva s ich koncami, teda z matematických bodov, ktoré predstavujú nekonečne veľa ničoho a preto nemôžu existovať ináč ako choré myšlienky matematikov), pretínajú sa v jednom ich spoločnom bode v jednom pithagorovom bode", i keď ani on neexistuje.

1. Ako má normálny človek pochopiť poučky matematiky, ktorej základom sú Pihagorom zadefinované neexistujúce body, teda také poučky ktoré sa nedajú použiť v každodennej materiálnej praxi.

2. Prečo musí normálny človek, teda taký človek, ktorý odmieta akceptovať, odmieta učiť sa tie bodové matematické poučky -nezmysly, byť za to potrestaný zlou známkou z matematiky a tým trápiť sa.

3. Prečo šíriteľia bodovej matematiky, vedy o ničom, sú štátom platení za šírenie bodových bludov.

To sú otázky, na ktoré by mali poznať odpoveď nie len matematici, ale aj sami matematikmi podvádzaní žiaci a študenti škôl a univerzít SR i celáho sveta. A to ešte pred záverom školského roka 2006/2007.

V prípade, že žiakom a študentom škôl a univerzít SR nikto nedá jednoznačnú - relevantnú odpoveď na uvedené otázky, stačí opýtať sa na to mňa a ja rád na to relevantne odpoviem.

Alexander JÁRAY.