Antigona

FABULA
Po smrti kráľa Oidipa nastupuje na trón jeho švagor Kreón a vydáva veľmi prísny rozkaz. Pri spoločnom boji zomierajú dvaja bratia a on rozhodne, že iba jeden z nich bude prikrytý rovom so všetkými posvätnými obradmi, čo sprevádzajú do podsvätia najslávnejších mŕtvych, iba tomu jednému sa dostane úcty. Druhého z bratov , Polyneika nechá ležať na holej zemi a dá ho prísne strážiť. Neoplakaný a nepochovaný má byť ponechaný za potravu psom a dravým vtákom. Ten, kto poruší jeho zákaz bude potrestaný smrťou.
Keď sa Antigona dozvie o tomto hroznom rozkaze, rozhodne sa, že si pamiatku svojho brata, ktorého tak veľmi milovala, uctí a Polyneika pochová. O svojom odhodlaní sa zdôverí svojej sestre Isméne, skúša ju presvedčiť, ale tá nie je taká silná ako ona. Bojí sa porušenia zákazu i ďalších následkov a sama odhovára Antigonu od jej šialeného nápadu. Antigona je však už rozhodnutá, ďalej sestru nepresviedča a odchádza za mesto pochovať svojho brata.
Kreón chce byť prísnym kráľom, verí, že keď bude tvrdý, ľud ho bude uznávať. Každému vyhlasuje: „Najhorší je občan, ktorý riadi celé mesto, no keď treba, nevie rady ani sebe, ľaká sa, drží jazyk za zubami.“ Pri rozhovore s náčelníkom zboru, ktorého tiež poverí strážením mŕtvoly, prichádza strážca so správou, že ráno ktosi pochoval Polyneika aj s príslušnými obradmi a zmizol bez stopy.

Náčelník zboru si myslí, že to majú na svedomí bohovia, ale Kreón ho okamžite vyvedie z omylu a prikáže strážcovi predviesť vinníka, ktorý sa odhodlal spáchať tento opovážlivý čin. Vyhráža sa nielen smrťou, ale aj mučením. Po tomto rozhovore všetci odchádzajú.
Strážca privádza Antigonu a náčelník zboru neverí vlastných očiam. Nechce uveriť, že by práve ona mohla porušiť kráľovský rozkaz. Prichádza tiež Kreón a chce vedieť, ako ju odhalili. Strážca mu vyrozpráva príbeh ako z hnijúceho tela odstránili prach a potom si odsadli na svah, aby na nich nešiel zápach z mŕtvoly. Keď sa potom zdvihol vietor a oblohu zastrel oblak prachu, všetci museli zavrieť oči. Keď ich otvorili, zbadali dievča ako kvíli nad holým telom. V dlaniach naň začala sypať prach a trikrát poliala hrob vodou na znak obety. Keď to videli, lapili ju a obvinili z obidvoch priestupkov, ku ktorým sa priznala.
Strážca odchádza. Antigona nič nepopiera a priznáva sa Kreónovi. Usudzuje však, že jeho zákaz nemá takú silu, aby rušil nepísané božie zákony. Tie platia od dôb, kam nikomu pamäť nesiaha, platia večne. Antigona sa nebojí smrti, neplače nad svojim osudom. Je hrdá na čin, ktorý spáchala a Kreón zúri. Necháva priviesť aj svoju druhú neter a je odhodlaný obdive zabiť.
Z paláca privádzajú Isménu, ktorá je obvinená zo spolupáchateľstva. Tá je ochotná zomrieť spolu s Antigonou a tak sa s ňou podeliť o jej osud, no tá s tým nesúhlasí a odrádza ju od toho. Kreón si myslí, že sa obe zbláznili. Nepomyslí na svojho syna Haimóna, ten je mu úplne ľahostajný. Je rozhodnutý dať Antigonu zabiť aj napriek ich zasnúbeniu.
Keď prichádza Haimón, otec sa ho pýta, čo si myslí o jeho rozhodnutí. Očakáva, že s ním bude súhlasiť. Spočiatku sa to tak aj javí, avšak Haimón pozná názory ostatných ľudí a snaží sa otca presvedčiť, aby svoje rozhodnutie zmenil. Kreón je prekvapený, začne Antigonu ohovárať, vystríha ho pred ženami ako je ona. Dáva mu rady, aby takým ženám nikdy nepodľahol. Haimón si v meste tajne vypočul rozhovory ľudí, ktorý skutok Antigony schvaľujú a skôr by jej vzdávali veľkolepé pocty ako ju odsudzovali na smrť. Vysloví svoj názor, že aj napriek tomu, že je mladší, nesúhlasí s tým krutým rozsudkom. Kreónovi sa to nepáči. Nechce si pripustiť, že by mu niekedy mohol rozkazovať niekto mladší ako on. Strhne sa medzi nimi hádka o tom kto má pravdu. Každý si stojí za svojim názorom. Kreón trvá na tom, že Antigona bude pochovaná zaživa v skalnej hrobke, Haimón sa rozhodne, že odíde s ňou. Obaja odchádzajú z paláca nahnevaní.
Keď sluhovia privádzajú z paláca Antigonu, začne sa ľutovať a plakať nad svojím osudom. Nechce zomrieť mladá, bež manžela, detí, opustená priateľmi. Náčelník zboru ju podporuje, uznáva jej skutok, tak ako aj obyvatelia Téb. Po chvíli príde Kreón a naznačí, že jej čas sa blíži. Pred odchodom do hrobky sa Antigona lúči so svojimi rodnými Tébami, prosí ľudí, aby boli svedkami jej nespravodlivého trestu za zbožný skutok. Vedú ju k hrobovému vchodu.
Teiresias prichádza Kreónovi oznámiť svoju veštbu. Presviedča ho o tom, že porušenie božích zákonov nebolo správne. Privoláva tým na všetkých ich hnev a bohovia teraz nechcú prijímať obete. Kreón spočiatku neustupuje a uráža Teiresiasa, ktorý odchádza spolu s chlapcom. Avšak po ich odchode začína pochybovať, starcove veštby boli vždy pravdivé a hlavne vďaka nim sa stal kráľom. Náčelník zboru mu káže, aby poslúchol a išiel vyslobodiť Antigonu. Nakoniec súhlasí a vydáva sa do pustatiny oslobodiť ju.

Po jeho odchode prichádza do paláca posol so zlou správou. Ohlasuje smrť Haimóna, ktorý zomiera v hneve, že jeho otec je vrah. Náčelník je nedočkavý, chce vedieť, čo sa stalo.
Keď Kreón prišiel k hrobke, počul prenikavé kvílenie, rýchlo odvalil balvan a vnútri našiel svojho syna plačúceho nad svojou nevestou. Antigona sa obesila vlastným závojom. Haimón ju objíma okolo trupu a pri pohľade na svojho otca vytiahne meč a vrazí si ho do pŕs.
Eurydika to všetko počula a beží naspäť do paláca, kam sa vracia aj Kreón, ktorý nesie v náručí svojho syna, dôkaz svojej vlastnej viny. Už chápe, že všetky jeho rozhodnutia boli nesprávne, avšak neskoro. Prichádza druhý posol, ktorý prináša ďalšiu hroznú správu. Eurydika spácha samovraždu a prebodne sa mečom. No ešte predtým ako jej oči vyhasnú, prekľaje Kreóna ako vraha svojho potomstva. Kreón šalie a všetko čo sa stalo pripisuje na svoj účet. Chce zomrieť, lebo už nemá prečo žiť. Náčelník zboru mu hovorí: ,,Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“
POSTAVY
Antigona
citát: ,,To dievča asi podedilo hrdosť po otcovi. nevie ustupovať zlu!“
„Smrť za čin, ktorý je milý bohom i ľuďom, je krásna smrť.“
Bola dcérou zosnulého kráľa Téb, Oidipa, mala sestru Isménu a dvoch bratov, Polyneika a Eteokla. Bola jednou z mála, ktorí boli takí odvážni, že by si presadili svoje aj za cenu smrti. Vždy išla za svojím cieľom, verila vo svoju pravdu a milovala svojich blížnych. Bola ochotná zomrieť za správnu vec, ktorá zodpovedala jej presvedčeniu a božím zákonom.

Isména
citát: ,,Musíme si uvedomiť, že sme iba ženy, ktorým neprislúcha biť sa s mužmi, navyše, ak máme dočinenia s vládou mocnejších, a treba poslúchať nie iba v tomto prípade – i v iných, hoci budú ešte bolestnejšie. Nech mi naši mŕtvi v ríši tieňov odpustia – no ja sa poddám presile a bude poslúchať tých, ktorí vedú mesto.“
Bola mladšia sestra Antigony, nebola však taká odvážna. Keď si však uvedomila, že Antigona má pravdu, pridá sa k nej a chce s ňou zdieľať jej osud.

Kreón
citát: ,,Kreónov osud bol napríklad závideniahodný. Vyhnal z vlasti nepriateľov, získal zvrchovanú moc a vládol, obkvitaný ušľachtilým potomstvom. A teraz všetko stráca. Lebo ten, kto príde o radosť, už nežije a podľa môjho názoru je vlastne živou mŕtvolou.“
Bol veľmi tvrdohlavý a namyslený. Myslel si, že keď je kráľom, vždy má pravdu, jeho rozkazy musí každý plniť. Koná unáhlene a nerozvážne a následky jeho nesprávnych rozhodnutí sú pre neho veľkým trestom. Prichádza o svojich najbližších a stráca zmysel života.

Eurydika
citát: ,,Veď je rozumná. Nič hádam nevykoná.“
,,Ach, len aby. Podľa mňa tak ako veľký nárek ani veľké mlčanie nič dobré neveští.“
Bola poslušnou manželkou a zároveň milujúcou matkou. Nevedela sa vyrovnať so smrťou svojho syna a prekliala svojho manžela. V takom hroznom nešťastí však nedokáže ďalej žiť a volí smrť.
Haimón
citát: ,,A leží tam i teraz mŕtvy pri mŕtvej. Až v Háde dostal požehnanie, neborák, pre svoju lásku, zato ľuďom podal dôkaz, že za pochabosť sa platí najkrutejšia daň.“
Syn tébskeho kráľa Kreóna a jeho manželky Eurydiky. Antigonu miloval nadovšetko, pre svoju lásku sa vzoprel svojmu otcovi, ale smrť svojej milej nedokázal odvrátiť. Život bez nej pre neho nemá cenu a tak zomiera spolu s ňou.

Teiresias
citát: ,,Otcovia Téb, nás dvoch sem po spoločnej ceste viedol jeden zrak – tak chodia slepci, potrebujú sprievodcu.“
Bol Kreónovým dlhoročným veštcom a poradcom, vždy mu dobre radil, vďaka nemu sa Kreón stal kráľom.

Strážca
citát: ,,Raz duša varovala: blázon načo ideš ta kde očakávaš trest! A inokedy zas: čo otáľaš, ty smelec, predsa neunikneš trestu, ak to Kreónovi povie niekto iný!“
Kreón ho poveruje strážením mŕtvoly, on musí oznámiť zlú správu.

Náčelník zboru
citát: „O nič nepros, lebo každý človek má svoj osud, ktorému sa nevyhne.“
Je verný svojmu pánovi, snaží sa mu radiť a pomáhať i napriek tomu, že s ním v mnohých prípadoch nesúhlasí.

Vedľajšie postavy:
prvý posol
druhý posol
zbor tébskych starcov

VLASTNÝ NÁZOR
Príbeh Antigony je jednou z najstarších drám veľkého Sofokla. Hlavná predstaviteľka je odvážna mladá žena, ktorá miluje svojich blížnych a i napriek rodinnej tragédii sa rozhodne
vykonať skutok, ktorý pre ňu môže znamenať smrť. Uznáva božie zákony, ktorými sa riadi a pochovanie a uctenie si svojho brata považuje za svoju povinnosť. Za svoj prejav súrodeneckej lásky a nebojácnosti zomiera. Svojím skutkom vyvoláva reťazec ďalších konaní, v ktorých zomierajú ďalší ľudia. Smrť všetkých troch postáv má na svedomí ľudská tvrdohlavosť a chamtivosť. Kreón, ktorý chce byť rešpektovaný a uznávaný, nepočúva svoje srdce ani svojich najbližších, stráca všetko najcennejšie.
V tejto hre stíha trest tých, ktorí nerešpektujú zákony vlasti, rodiny a bohov. Dielo je veľmi poučné, pretože v živote to naozaj takto chodí. Chamtivosť a bezcitnosť patria medzi najhoršie ľudské vlastnosti a často sa s nimi stretávame i dnes. Preto si myslím, že príbeh Antigony je stále aktuálny. Človek sa musí riadiť zákonmi, či už svetskými alebo božími, no v prvom rade by sa mal riadiť svojím srdcom.